Ťiang sa ujal moci v júni 1989 po potlačení protestov na pekinskom
Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men). Generálnym tajomníkom
Komunistickej strany Číny bol do novembra 2002, z postu prezidenta
odišiel v roku 2003.
Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom
rozsahu otvárala svetu, obnovila protrhové reformy a dosahovala rýchly
hospodársky rast. Pod správu Pekingu sa vrátili Hongkong (1997) a Macao
(1999) a Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO; 2001).
No hoci Ťiang zlepšil vzťahy s vonkajším svetom, jeho komunistická
strana si udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent.
Väznila ľudskoprávnych, odborárskych a prodemokratických aktivistov a
zakázala duchovné hnutie Fa-lun-kung, ktoré vnímala ako hrozbu pre svoj
mocenský monopol.
Čínska tlačová agentúra Sinchua uviedla, že Ťiang zomrel krátko po
poludní miestneho času v Šanghaji v dôsledku leukémie a zlyhania
viacerých orgánov. Bol najdlhšie žijúcim z vodcov Čínskej ľudovej
republiky v jej dejinách.